Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ochotnícke divadlo - história

Ochotnícke divadlo v Liptovskom Petre

Od roku 1903 bola zaznamenaná v Liptovskom Petre systematická a dobre zorganizovaná divadelná aktivita. Takýto intenzívny pohyb v pomerne malej liptovskej obci nebol spravidla iba vecou šťastnej náhody, ale mal svoje príčiny a korene, ktoré sa žiada bližšie osvetliť.

Liptovský Peter patril medzi typické takzvané murárske obce horného Liptova. Charakterisktickou vlastnosťou týchto obcí bolo, že približne od 18. storočia odchádzala veľká časť mužov na stavebné práce do bližšieho i ďalšieho okolia /východné Slovensko, Spiš, Novohrad, Orava, Turiec/, pričom časť stavebných robotníkov našla dlhodobé pracovné uplatnenie v hlavnom meste Uhorska Budapešti, ale aj v iných maďarských mestách/ Ostrihom, Szeged, Debrecen a i. /Iste i tieto okolnosti mali vplyv na formovanie kultúrneho povedomia.V obci po veľkom požiari v roku 1875 boli vystavané “múranice“ – tehlové domy, pri ktorých uplatnili svoje skúsenosti „zo sveta“.

V roku 1901 dal Ján Hlavaj /1879-1963/ podnet, aby sa v obci založil Čitateľský spolok, na pôde ktorého sa rozvinula aj bohatá divadelná činnosť. Jeho predsedom sa stal Michal Čatloš. Spoluzakladateľom a neskôr režisérom bol Peter Krivoš – Beluš /1880 – 1971/.

8. februára 1903 „vo väčšej izbe vo mlyne u Vozárikov“ bola premiéra hry slovenského dramatika Pavla Socháňa Civilné manželstvo v réžii Jána Hlavaja. Na Vianoce v tom istom roku pripravil Ján Hlavaj ďalšie divadelné predstavenie, hru K. Moreho Nič s podtitulom Obrazy z dedinského prostredia, v ktorej účinkovalo 19 hercov a vo vedľajších úlohách 10 štatistov /sluhovia, slúžky, poľovníci a iní/.  Ďalšie  dve divadelné predstavenia sa odohrali 14. februára 1904 v rámci fašiangového večierka, po ktorom nasledovala tanečná zábava v priestoroch Martinčekovho hostinca, kde sa hrávalo až do roku 1909. Od roku 1911 sa hrávalo na stálom, i keď malom javisku, v miestnostiach Vozárikovie hostinca. V predných miestnostiach bolo pohostinstvo a obchod s koloniálnym tovarom a vzadu „divadelná sála“. Pokrok bol v tom, že sa po predstavení nemuselo javisko rozoberať a aj skúšať sa dalo priamo na javisku. V sále u pani Vozárikovej sa účasť na divadelných predstaveniach pohybovala od 70 do 100 divákov. Po dokončení stavby obecného domu v roku 1930 sa hrávalo v tejto divadelnej sále. Mala 300 miest na sedenie a v rámci prvého otváracieho predstavenia  sa 2. novembra 1930 vybralo za vstupné 2 560 korún.

Po odchode Jána Hlavaja do Martina v roku 1905 sa jeho režisérskym nasledovníkom stal Peter Krivoš – Beluš, ktorý stál na čele peterského divadla skoro dve desaťročia.

Divadelníci si javisko ozdobovali čečinou a papierovými stužkami. „Kulisy“ robili zo žihľavových vriec, ktoré dievčatá pozošívali a Peter Čatloš-Petrovie na ne namaľoval príslušnú dekoráciu. Oponu namaľoval tiež Peter Čatloš – Petrovie  podľa juhoslovanskej pohľadnice. Stoličky na prvé predstavenia sa vždy zháňali po celej dedine. Na predstavenia prichádzali aj hostia z okolitých obcí – Jamníka, Liptovského Jána, Liptovského Hrádku, Pribyliny a ďalších obcí Liptova. V zime prichádzali na saniach a bolo sa im treba postarať o kone a umiestniť ich v maštaliach. Čitateľský spolok mal svoj vlastný adresár, podľa ktorého posielal pozvánky na predstavenia. Tak sa stávalo, že na predstavenia do Liptovského Petra chodievali Dr. Emil Stodola, Metod Bella, Dr. Ján Ružiak, Rehor Uram Podtatranský a iní významní slovenskí národovci.

O vysokom stupni organizačných schopností peterských divadelníkov svedčí aj skutočnosť, že mali na každé predstavenie vytlačenú pozvánku. Tlačili ich Klimeš a Pivko v L. Mikuláši, po r. 1912 v kníhtlačiarni F. Klimeš v L. Mikuláši. Od r. 1912 sa aj číslovali v poradí, v akom boli uvádzané. Pozvánky sú vkusne upravené, text je vysádzaný veľmi dobrou slovenčinou a pri každej hre je uvedený aj autor, čo na pozvánkach z iných obcí často chýba.

Pre prvé predstavenia zadovažovali sa kroje medzi ľuďmi v obci a z okolia. Čitateľský spolok začal od roku1904 zhromažďovať divadelnú garderóbu. Z výťažku prvých vystúpení zakúpili modré súkno a biely flanel na nohavice, kúpili tiež čierne súkno na slovenské lajblíky a k tomu ešte tri širáky, šable a iné rekvizity. Tieto veci používali peterskí ochotníci ešte v rokoch druhej svetovej vojny. Pri prechode frontu sa stratili. Ženské kroje, hlavne čepce so širokou háčkovanou čipkou, chodili si herečky požičiavať do Jakubovian. Maskovať prichádzal hercov holič z Litovského Hrádku, ktorý túto prácu robil za vopred dohovorený honorár.

Repertoár ochotníkov v Liptovskom Petre do prvej svetovej vojny svedčí o vysokých nárokoch a dobrom vkuse tých, ktorí hry vyberali, ale svedčí aj o dobrom vkuse obecenstva. Ich činnosť však nemala také pochopenie úradov. Žandári počúvali pod oknami, úrady zakazovali hrať po slovensky. Napríklad na divadelné predstavenie Drotár v roku 1906 slúžny Arpád Kiszely nechcel vydať povolenie. Predstavenie neodporúčal hrať ani v nasledovnom roku. Preto boli vyslaní členovia spolku pod vedením advokáta Jána Ružliaka do Liptovského Mikuláša až na úrad Liptovskej stolice, no márne. Nesúhlas tamojších úradov zlomila až osobná intervencia vtedajšieho richtára Michala Uličného Belluša. Predstavenie bolo nakoniec povolené s podmienkou, že sa na pozvánku uvedie „Súkromné divadelné predstavenie“, pozvánka sa zachovala a okrem spomínaného je tam uvedené aj to, že „prístup majú len pozvaní“.

V období prvej svetovej vojny divadelná činnosť v Liptovskom Petre nebola zaznamenaná. Prvou hrou, ktorú v Petre po vojne v roku1919 odohrali, bola hra Jána Hollého s názvom Černová, opisujúca tragické udalosti, odohrávajúce sa pri vysviacke černovského kostola v roku 1907. Je zaujímavosťou, že si v skoro čisto evanjelickom prostredí zvolili hru z katolíckeho prostredia a navyše s cirkevnou tématikou. Podľa spomienok vtedajších hercov mali najväčšie problémy so zháňaním kostýmov kňazov po okolitých katolíckych farách. V roku 1920 uviedli Tajovského hru Statky-Zmätky. V tomto období sa ochotnícky súbor úplne omladil, pretože v záznamoch už nie sú uvedené mená spred vojny. Aj v nasledujúcom období uvádzali peterskí ochotníci zaujímavé a hodnotné hry autora Fera Urbánka, ale aj Timravinu Pávu, Socháňovho Renegáta, Stodolove hry Belasý encián a Jožko Púčik a jeho kariéra a Tajovského Nový život.

Po roku 1932 žáner hraných hier kvalitatívne poklesol, pretože sa väčšinou hrávali hry, ktorých cieľom bolo rozosmiať publikum. Až po roku 1937 sa kvalita žánru začína dvíhať. Organizátorov divadelnej činnosti - režisérov aj hercov sme zverejnili na nástenkách v priľahlých priestoroch. Vo vojnovom období 1944 – 45 sa divadlo nehralo. Prvá hra po oslobodení sa hrala na Vianoce 1945. Bola to hra Bačova žena od I. Stodolu. Režisérkou tohto obdobia bola Darina Abrahámová. V tomto období sa na profesionálnu dráhu začali uberať rodáci z Liptovského Petra: Vladimír Kostovič - člen Novej scény v Bratislave a Peter Gažo - člen činohry Štátneho divadla v Košiciach.

Po týchto úspešných rokoch nastala v Petre štvorročná odmlka a od roku 1955 sa začína hrať pod režijným vedením Oľgy Cibuľovej.

Začiatkom 60.-tych rokov 20. storočia sa stal vedúcim divadelného krúžku režisér Ján Švolík. Po ňom sa vedúcou osobnosťou stal Ján Jurík, rodák z Pribyliny.

Novodobú divadelnú históriu začalo písať v roku 2015 divadlo f*ACTOR pod režijným vedením Mgr. Art. Michala Tomasyho. Súbor pripravil autorskú inscenáciu Obec roka. Inscenácia bola inšpirovaná Gogoľovým Revízorom a filmami o českej a slovenskej dedine. Najväčším zdrojom nápadov však bolo pozorovanie života a ľudí z dedín, obcí a miest od Tatier k Dunaju. V komédii si každý mohol násť to svoje a vôbec nezáleží na tom, či pochádza z Liptova, Záhoria či z Horehronia. Humor je pripravený a predostieraný jednoducho, no nie lacno. Slovenskú dedinu nezobrazuje dedinsky. Na divadelných postupových súťažiach je súbor veľmi úspešný. 

Prvé divadelné predstavenie sa v Liptovskom Petre hralo 8. februára 1903 vo väčšej izbe v mlyne u Petra Vozárika.

Hrala sa hra Pavla Socháňa s názvom Civilné manželstvo pod režijným vedením Jána Hlavaja.

V hre sa predstavili: Oľga Bellová, Želmíra Bellová, Mária Bellová , Marína Hlavajová, Zuzana Zaťková, Ilona Vozáriková, Ema Martinčeková, Eva Debnárová, Emília Medlová, Michal Hlavaj, Jozef Hlavaj, Ján Čatloš st., Ján Čatloš Ovčiarik, Jozef Uličný, Peter Martinček, Jozef Gažo, Peter Zaťko Kohút a Adam Debnár.

 

  Dátum Názov hry Režisér
1. 08.02.1903 Civilné manželstvo Ján Hlavaj
2. 27.12.1903 Nič, obrazy z dedinského života Ján Hlavaj
3. 14.02.1904 Sľuby, Starý zaľúbenec Ján Hlavaj
4. 27.12.1904 Škriatok Ján Hlavaj
5. 19.02.1905 Víno Peter Krivoš Belluš
6. 07.01.1906 Márnotratný syn Peter Krivoš Belluš
7. 18.02.1906 Kubo Peter Krivoš Belluš
8. 27.01.1907 Drotár Peter Krivoš Belluš
9. 20.05.1907 Kráľovná zábavy Peter Krivoš Belluš
10. 27.12.1907 Frčka, Tobiáš Klepeto Peter Krivoš Belluš
11. 16.02.1908 Civilné manželstvo Peter Krivoš Belluš
12. 15.11.1908 Priadky Peter Krivoš Belluš
13. 02.12.1908 Strýdža spod hája Peter Krivoš Belluš
14. 21.02.1909 Zajačkove dcéry Peter Krivoš Belluš
15. 26.12.1909 Sirota Peter Krivoš Belluš
16. 29.01.1911 Ženské slzy, Jeden sa musí ženiť Peter Krivoš Belluš
17. 07.01.1912 Nevinne odsúdený Peter Krivoš Belluš
18. 11.02.1912 Okrúhly svet, Diabol v raji manželskom Peter Krivoš Belluš
19. 29.12.1912 Statky - zmätky Peter Krivoš Belluš
20. 25.03.1913 Chce sa ženiť, Kedinčanka Peter Krivoš Belluš
21. 28.12.1913 Už sme všetci v jednom vreci Peter Krivoš Belluš
22. 15.02.1914 Martin Ľuba Peter Krivoš Belluš
23. 19.01.1919 Černová Peter Krivoš Belluš
24. 26.01.1919 Černová Peter Krivoš Belluš
25. 02.03.1919 Okrúhly svet, Za živa v nebi Štefan Orfánus
26. 28.12.1919 Víno, Jeden sa musí ženiť Štefan Orfánus
27. 15.02.1920 Statky - zmätky  
28. 31.10.1920 Z otroctva k slobode  
29. 23.01.1921 Dedinčanka, O polnoci  
30. 20.11.1921 Mlynár a jeho dieťa  
31. 05.02.1922 Chudobná rodina  
32. 29.10.1922 Báseň, Sen o šťastí  
33. 04.02.1923 Huslista a jeho chovanica  
34. 04.11.1923 Medzník, Ďuro ide na svadbu  
35. 26.12.1923 Páva  
36. 17.02.1924 Čertov mlyn  
37. 26.12.1924 Následky dostaveníčka, Diabol v raji manželskom  
38. 08.02.1925 Škriatok  
39. 08.11.1925 Renegát  
40. 02.01.1926 Obyčajný človek  
41. 07.02.1926 Vzorný národovec, Vojnarka  
42. 22.08.1926 Od knihy k životu  
43. 26.12.1926 Cigánkina pomsta  
44. 20.02.1927 Dorino šťastie  
45. 26.12.1927 Španielska muška  
46. 27.12.1972 Chudobná rodina  
47. 29.02.1928 Páva  
48. 26.12.1928 Dorina smrž  
49. 27.01.1929 Bujná krv Peter Vongrej
50. 26.02.1929 Mariša  
51. 01.04.1929 Vodné družstvo  
52. 26.12.1929 Jedenáste prikázanie  
53. 26.01.1930 Dedinčanka  
54. 20.10.1930 Pieseň hôr  
55. 26.12.1930 Belasý Encián  
56. 28.02.1931 Krútňava  
57. 26.12.1931 Jožko Púčik a jeho kariéra  
58. 31.12.1931 Keď služobníctvo stávkuje  
59. 31.01.1932 Verný až do smrti  
60. 08.02.1932 Kocúrkovo Branislav Bendík
61. 28.03.1932 Keď služobníctvo stávkuje Viktor Uličný
62. 27.12.1932 Nový život Štefan Orfánus
63. 26.02.1933 Firma Piškot Čaplin a spol.  
64. 17.04.1933 Firma sa nám kazí  
65. 19.11.1933 Ferdo Šéfom Vojtech Juráš
66. 1933 Na manželskej fronte Peter Vongrej
67. 26.12.1933 Pani richtárka Vojtech Juráš
68. 31.12.1933 Sirota z Lourdu Vojtech Juráš
69. 11.02.1934 Následky dostaveníčka Vojtech Juráš
70. 11.02.1934 Rozmajrín Vojtech Juráš
71. 25.11.1934 Keď šťastie chodí po horách  
72. 26.12.1934 Drotár  
73. 24.02.1935 Kolónia zaľúbených  
74. 26.12.1935 Kliatba Vojtech Juráš
75. 23.02.1936 Konto X  
76. 22.11.1936 Sirota Marienka  
77. 26.12.1936 Španielska muška  
78. 07.02.1937 Raj na Zemi Vojtech Juráš
79. 26.12.1937 Náš pán minister Vojtech Juráš
80. 27.02.1938 Bankinghouse Khunich and Comp.  
81. 26.12.1939 Búrka v zátiší  
82. 04.02.1940 Okrúhly svet  
83. 02.02.1941 Pokušenie pána prednostu  
84. 16.02.1941 Hrúza čo sa robí  
85. 26.11.1941 Slovenská sirota  
86. 26.12.1942 Páva  
87. 07.02.1943 Vrahyňa  
88. 07.03.1943 Jandera a Pindera  
89. 26.12.1943 Marína Havranová  
90. 26.12.1945 Bačova žena  
91. 03.03.1946 Posledný muž  
92. 26.12.1946 Na letnom byte  
93. 26.12.1947 Testament  
94. 08.02.1948 Keď služobníctvo štrajkuje  
95. 29.03.1948 Kamenný chodníček  
96. 26.12.1948 Kolónia zaľúbených  
97. 20.02.1949 Škola žien Darina Abrahámová
98. 26.12.1949 Kmotrovci Darina Abrahámová
99. 20.02.1950 Bacúchovie dvor Darina Abrahámová
100. 21.10.1950 Nemá kocúr večne hody Darina Abrahámová
101. 26.12.1950 Buky podpolianske Darina Abrahámová
102. 21.12.1950 Mladá garda Darina Abrahámová
103. 26.12.1955 Mastný hrniec Oľga Cibuľová
104. 26.12.1956 Juro Dandin Oľga Cibuľová
105. 15.02.1957 Záveje Oľga Cibuľová
106. 30.03.1957 Ženský zákon Oľga Cibuľová
107. 26.12.1959 Na chvoste Oľga Cibuľová
108. 17.02.1960 Veľké ryby Ján Švolík
109. 26.12.1961 Rodná zem Ján Švolík
110. 26.12.1962 Posledný muž Ján Švolík
111. 26.12.1967 Ukradnuté šťastie Ján Švolík
112. 12.04.1971 Sedliacka láska Ján Jurík
113. 26.12.1972 Potopa sveta Ján Jurík
114. 25.02.1973 Nový život Ján Jurík
115. 25.12.1974 Náš pán minister Ján Jurík

 

12_big13_big14_big

Video